info@mladiludiaazivot.sk +421 911 213 902
A ako to bolo so Zuzankou Hraškovie?
12. júna 2018
0

V rámci našich odborných tém sa PEER aktivisti venujú aj vyhľadávaniu noviniek, ktoré od dnes nájdete v sekcii Blog – „Odborné články“. V prvom referáte, ktorý predstavíme, vám Mária predostrie zaujímavý pohľad na násilie a šikanu v jednej z našich literárnych klasík. Mária je členkou odbornej skupiny, ktorá sa venuje násiliu a šikane.

A ako to bolo so Zuzankou Hraškovie?
Mária Baluchová

Násilie v domácnostiach je špecifické v tom, že k nemu dochádza vždy v intímnych vzťahoch medzi najbližšími osobami a má hlboký dopad na celú rodinu. Ide o násilie, ktorého cieľom je ovládať alebo utláčať inú bytosť, a to ponižovaním a vyvolávaním strachu – slovným, fyzickým a citovým týraním. Domáce násilie netvorí len jedna bitka, či jeden príležitostný incident, ide o dlhodobo trvajúce násilie a týranie. Obeť je vystavovaná násiliu zas a znova, pretože medzi ňou a páchateľom je blízky vzťah. S takouto formou domáceho násilia sa stretávame v balade Zuzanka Hraškovie, ktorú napísal známy autor Pavol Országh Hviezdoslav.

Zuzanka Hraškovie je známa sociálna balada písaná vo veršoch. Hlavnou hrdinkou je malé dievčatko menom Zuzanka, ktorému umrela mamka. Jej otec sa neskôr oženil so zlou ženou, ktorá sa stala Zuzankinou macochou. Táto žena však nemala Zuzanku rada. Príbeh sa začína vtedy, keď Zuzanka domov príde špinavá. Macocha jej začne nadávať, neskôr ju aj zbije. Malá Zuzka s plačom uteká po pomoc otecka, ten ju však pošle preč. Zlá žena ju opäť zbije, pretože sa neumyla, je špinavá a fláka sa. Hraškuľča frčalo k jej tete, ktorá mala pre ňu vždy pochopenie a mala ju veľmi rada. Tetička išla macoche vynadať, ale ani to macochu neodradilo a Zuzanku zbila aj tretíkrát. Zuzanka už nemala nikoho, kto by sa jej mohol zastať a tak bežala na cintorín a všetko vyrozprávala svojej zosnulej mamke. Prehovárala maminku, aby sa zobudila, aby ju pohladkala, aby ju zachránila. Príbeh sa končí nad mlynom. Malá Zuzanka sa po odchode z cintorína vybrala svoje nožičky umyť. Zašla k potôčiku, stúpila na kameň, nahla sa pre vodičku a vtom ju odniesol besný prúd. Ráno našli Hraškuľču nad mlynom, odniesli ju na stôl, ľud sa okolo nej zbehol, nožičky mala biele ako sneh, bola celá zmodralá. Keď toto macocha videla, začali ju trápiť výčitky svedomia.

Aj keď ste možno nikdy o tejto balade nepočuli, mohli ste si všimnúť agresora v postave macochy. Zuzankina nevlastná mama, macocha, bola príležitostný agresor, pretože sa u nej prejavili tieto vlastnosti: náhla agresivita k dieťaťu (neskorý príchod), impulzívna reakcia(zbadala, že je špinavá), ľutovanie činu (videla Zuzankino mŕtve telíčko, ktoré priniesli). Macocha využívala tieto spôsoby šikanovania: fyzické aktívne priame: Zuzanku niekoľkokrát zbila, ubližovala jej fyzicky, len preto, že prišla trošku špinavá. Verbálne aktívne priame- Zuzanku oslovovala nadávkami, prezývkami: šklbane, fagane, pačrev, lagane. Zuzankin otec sa jej bohužiaľ nezastal a odohnal ju od seba so slovami: ,,Iste si šantila; čuš!… To sa zahojí.“ , práve v tomto momente nastala chyba, jej otecko ju mal utešiť, bol jej jediným rodičom, keďže mamka zomrela. Otecko sa mal za svoju dcéru postaviť. Nemal právo odohnať Zuzku so slovami, že je to jej vina, on nevedel čo sa skutočne dialo.
Zuzankina teta bola práve naopak na Zuzku veľmi milá, veľmi jej chcela pomôcť: ,, ..Len sa otrasiem, pôjdem jej nakydať!“ Tetička sa naozaj vybrala za macochou, aby jej všetko vykričala, v tú chvíľu sa snažila byť na mieste jej mamky, pretože jej na Zuzanke skutočne záležalo.

Macocha len využívala to, že Zuzkin ocko sa na jej stranu nikdy nepostaví, nepoznáme dôvod, prečo nemala Zuzku tak rada, ale nenávisť voči nej si vybíjala pomocou urážok a bitiek. Jej agresia bola neoprávnená, malé deti sa zvyknú zašpiniť a hlavne, keď bývajú na dedine.
Veľakrát sa stáva aj v tejto dobre, že dieťa je šikanované a je mu násilne ubližované nevlastným rodičom, ktorý prišiel do jeho života. Mnoho nevlastných rodičov sa snaží aby ich dieťa akceptovalo ako vlastných rodičov, a keď to dieťa odmieta, začnú byť agresívni, nechajú vyplávať agresiu na povrch, pretože určitá agresia sa nachádza v každom z nás. Násilie páchané na deťoch je mimoriadne závažný jav, vyskytujúci sa prakticky vo všetkých spoločenských vrstvách, vo všetkých krajinách bez ohľadu na politické usporiadanie alebo úroveň kultúrneho alebo ekonomického rozvoja. Pri páchaní násilia na deťoch v rodinách sú porušované všetky ich základné ľudské práva, pričom u detí je tento problém o to závažnejší, pretože dieťa pre svoju fyzickú či psychickú nezrelosť, bezbrannosť a odkázanosť je často zraniteľnejším objektom násilia v rodine. Následky takejto prejavenej agresie môžu siahať od modrín až po smrť.

Násilie páchané na deťoch môžeme spoznať aj takto: poranenia alebo popáleniny nevysvetliteľného pôvodu, ich opakovaný výskyt, nepravdepodobné zdôvodnenia týchto poranení dieťaťom alebo rodičom, prípadne inou osobou, nechuť hovoriť o poraneniach, modriny po celom tele, najmä na mäkkých častiach môžu byť následkom štípania, bitia alebo hryzenia, plešiny, vytrhané vlasy, neochota dieťaťa prezliekať sa na telocvik, prípadne chodiť v krátkych nohaviciach a tričku i v horúcich dňoch, opakovaný strach ísť domov a strach zo stretnutia s rodičmi, sklony k sebatrýzneniu a sebapoškodzovaniu, chronické úteky od rodičov, uhýbajú pri pohladení (čakajú facku), k dospelým pristupujú zboku.

Okrem fyzických následkov sa mnohokrát stretávame aj s psychickými následkami, ktoré násilie zanechalo na dieťati. Násilie zanecháva na deťoch následky na celý život, kedy sa prejavujú negatívne, pri formovaní osobnosti v dobe dospievania a menia takého človeka na osobu značne psychicky labilnú. Týrané dieťa sa postupne identifikuje s agresívnym rodičom a je náchylné uplatňovať tie isté spôsoby správania voči vlastným deťom, čím sa problém prenáša z generácie na generáciu. Malé dieťa, ktoré je citovo týrané a ktoré si nevytvorilo silné citové puto k rodičom dodávajúce pocit absolútneho bezpečia – nebude neskôr schopné kvalitného vzťahu s inými dospelými osobami.