Münchhausenov syndróm – zriedkavý, ale podstatne nebezpečný syndróm taktiež nazývaný „syndróm klamára“ alebo syndróm Baróna Prášila. Príčina tohto ochorenia nebola stále úplne objasnená, no už vieme, že to má spojitosť s psychosociálnou poruchou. Jedným z najväčších faktorov a zároveň spúšťačom tejto choroby je nedostatok pozornosti od rodičov. Najčastejšími postihnutými sú osoby s nízkym sebavedomím alebo už inou psychickou chorobu (najčastejšie depresiou). No stále sme si nepovedali podstatu tejto choroby. Syndróm môže mať daný človek alebo matka dieťaťa.
Najtypickejšie príznaky tohto syndrómu sú predstieranie a vytváranie si, či už psychických alebo fyzických príznakov chorôb, ktoré daný človek nemá. Robia to zväčša preto, aby si získali pozornosť od lekárov alebo blízkych, ktorí ako je vyššie uvedené mu nevenujú dosť času. Preto až dramaticky predstiera chorobu a ak sa im to nepodarí a lekár príde na to, že daný človek simuluje, tak sa daný človek pokúša presadiť aby mu spravili ďalšie a ďalšie testy, no ak ani v nich nič nezistia tak nasleduje presun do inej nemocnice alebo k inému lekárovi a skúša to tam znova. Najčastejšie predstierané ťažkosti môžu byť krvácanie z úst alebo nosa, náhle problémy so žalúdkom, neustále migrény a bolesti hlavy v krajných prípadoch taktiež predstierajú aj poruchy príjmu potravy.
Ak si vezmeme druhú verziu, v ktorej matka vymýšľa príznaky a choroby vlastnému dieťaťu, tak je to oveľa viac rozšírené ako predchádzajúca verzia. Môže to byť spôsobené úzkostlivým ba až prehnaným strachom o svoje dieťa a v tých horších prípadoch rodič otrávi vlastné dieťa len aby mu vyvolávala choroby. Presne toto je jeden z dôvodov, prečo je táto choroba nebezpečná. Najnebezpečnejšie to je v prípade, keď sa podarí oklamať doktora. Vtedy si dieťa alebo dospelý človek prejde nespočetne veľkým množstvom zbytočných operácií len aby na seba upútal pozornosť lekárov.
Tým, že sa tento syndróm dokazuje veľmi náročne sa nevie, koľko ľudí ním presne trpí, no tie ktoré boli odhalené mali rôzne ďalšie psychické poruchy – väčšina z nich v minulosti trpela poruchou príjmu potravy alebo depresiou. Liečba tohto syndrómu je preto veľmi náročná, keďže sa má tendenciu vracať a taktiež sa musí väčšinou pacient liečiť aj z iných psychických porúch, no ak už príde na liečbu tak ju vedie psychiater, ktorý udáva smer aj tempo liečby – zvyčajne sa používajú špeciálne lieky. Čo sa týka okolia, treba byť k týmto ľuďom empatickí a prejavovať im lásku.
ZDROJ:
