V júni 2015 nás oslovilo meste Spišská Nová Ves na spoluprácu v rámci projektu „Nepotrebuješ to zažiť“. Témou projektu bola prevencia látkových závislostí a cieľovou skupinou boli žiaci 8. a 9. ročníka základných škôl, ktorých zriaďovateľom je mesto Spišská Nová Ves. Úlohou PEER aktivistov v rámci projektu bolo počas októbra a novembra viesť besedy zážitkovou formou a informáciami nadväzovať na odbornejšie prednášky zástupcov mestskej a štátnej polície.
Počas 32 besied sme sa so žiakmi rozprávali o životnom štýle (čo k nemu patrí a aké sú jeho špecifiká) s prepojením práve na závislosti. Diskutovali sme o tom, prečo mladí ľudia začínajú, resp. experimentujú s alkoholom, cigaretami, či drogami. Medzi najčastejšie názory žiakov, prečo je tomu tak patrili:
- z frajeriny
- z nudy
- kvoli tom, že každý v partii to tak robí
- zo stresu
- pretože som to videl u starších kamarátov
V nadväznosti na tieto informácie, sme diskutovali o tom, či by nebolo lepšie pred odstránenie nudy športovať, pre odstránenie stresu počúvať hudbu a riadiť sa vlastným rozumom. Väčšinou sme sa aj so žiakmi zhodli, že by to pre náš organizmus bolo lepšie, ale občas chýba priestor a možno aj chuť. Ale o tom v ďalšej časti.
Beseda pokračovala debatou o tom aké druhy závislosti poznajú (látkové, nelátkové), tiež to aká je psychická, fyzická a sociálna závislosť. Následne sme spoločne charakterizovali drogu ako látku a jednotlivé drogy rozdelili do troch skupín (tlmivé, stimulačné a halucinogénne). Nevenovali sme sa špecifikám jednotlivých drog, ale zdôrazňovali sme nebezpečenstvo užívania návykových látok z hľadiska uvedených skupín.
Dôležitou súčasťou besedy bola záverečná diskusia o tom, aké sú ich možnosti trávenia voľného času. Práve tu sa dostávame k priestoru a chuti z úvodu besedy. Spoločne sme sa zhodli na tom, že často krát sa o mladých rozpráva v súvislosti s tým, že len pijú, fajčia, či užívajú drogy. Tiež sme však zhodnotili, že nie len v našom meste chýba priestor na plnohodnotnejšie trávenie voľného času v piatky večer, či počas víkendov. Žiakom sme v rámci spätnej väzby dali priestor na vyjadrenie, čo by chceli vo voľnom čase robiť oni a najzaujímavejšie a najčastejšie opakujúce sa nápady Vám prinášame v nasledujúcich bodoch:
- rád by som chodil do telocvične (s tým, že sa objavili asi všetky športy)
- rada by som navštevovala divadlo, avšak ak by hrali niečo bližšie nášmu veku
- chcela by som niekde chodiť tancovať, ale tak aby som sa tam aj niečo naučila a boli tam súťaže a tanečné worskshopy
- chcel by som sa stretnúť s youtobermi
- bol by som rád, ak by sa tu vybudovala in-line korčuliarska dráha
- bol by som rád, ak by sa organizovali koncerty a podujatia, ktoré by boli prístupnejšie aj mladým ľuďom
- mohli by sme tu mať vybudované motokáry, alebo MTB dráhy
- mohli by sme organizovať farebný beh mestom
- letné kino
- zrušila by som trhovisko a vystavala tam panely na maľovanie
V závere by sme už iba zhrnuli názory samotných PEER aktivistov na tieto besedy (niektorí absolvovali svoje prvé besedy). Veríme, že touto spoločnou aktivitou sme poskytli žiakom užitočné informácie a dosiahli to, o čom nám všetkým išlo. Zrobiť svet zas o trošku lepšejším.
Leo
Pred prvou besedou to bol veľký stres ale hneď po predstavení združenia a začiatku témy stres upadol a dostali sme sa do toho. Navzájom sme sa dopĺňali. Najviac ma asi prekvapil jeden ôsmak ktorý pri reči o pitnom režime začať hovoriť ako to súvisí s protónmi a neutronmi v mozgu.
Boris
Mali sme triedy také ktoré sa hanbili hovoriť aj keď sme im hovorili že sa nemusia báť , že sme ich rovesníci a síce niektorí sa po chvíľočke osmelili , mali sme triedu ktorá ustavične vyrušovala ale v pohode sme to s nimi zvládli a mali sme aj triedu ktorá zas vedela všetko (niektorí dokonca aj to čo sme ani my nevedeli). Spätná väzba bola super, viacerí chcú tráviť piatok , sobotu večer pri floorbale alebo koncertoch. Som rád že som mohol stráviť takto jeden deň.
Denis
Na základnej škole Nejedlého som mal 3 besedy s ôsmakmi a deviatakmi. Prekvapila ma aktivita žiakov a to ako sa zapájali do rozhovorov. Ďalším príjemným prekvapením pre mňa boli vedomosti mladších žiakov z ôsmeho ročníka a ich informovanosť v oblasti látkových a nelátkových závislosti. Na základe ich odpovedí na otázku ,,čo by chceli robiť v ich voľnom čase” som sa utvrdil v tom že mladí ľudia v tomto meste chcú robiť niečo pre seba a využiť ich voľný čas efektívne, avšak nemajú kde. Takisto ma milo prekvapilo milé a ústretové vystupovanie pedagógov.
