Besedy sme už moderovali na viacerých miestach, avšak na školskom výlete sme 25.6 zažili absolútnu premiéru. So študentmi Tatranskej akadémie sme sa stretli v rekreačnom zariadení vo Veľkom Slavkove a diskutovali o násilí a šikanovaní.
V úvode sme sa pokúsili zistiť ako sú na tom čo sa týka akceptácie násilia. Na zem sme natiahli šnúrku a označili bod X a Y. Bod X znamenal, že akceptujem násilie alebo mi je ľahostajné a bod Y, že mi to nie je ľahostajné a zastal by som sa človeka na ktorom, je násilie páchané. Po pokyne aby sa rozostavili na čiaru, vznikla tlačenica smerom k bode Y. Napriek tomu sa dalo určiť, kto kde stojí a vytvorili sme dve skupiny. Prvú tvorili žiaci a žiačky, ktoré boli bližšie pri bode Y a druhú tie, ktoré boli pri bode X. V skupinách dostali za úlohu v priebehu 6 minút odpovedať na otázku: Za čo som sa v živote cítil utláčaný, utláčaná? Po uplynutí tohto času sme si pripravili zhrnutie ich odpovedí. Zistili sme, že aj oni na vlastnej koži pocítili ten pocit, že vás za niečo utlačujú, smejú sa vám. To nám pomohlo premostiť sa k tomu, čo je to násilie a aké formy násilia poznáme. Viedli sme diskusiu o tom, kto každý sa môže stať obeťou násilia, aké sú možné príznaky a čo robiť, ak som sa stal obeťou alebo aké sú moje možnosti pomôcť ak poznám obeť násilia. Myslíme, že vďaka tomu, že sme im ukázali, že aj oni pocítili posmech či iné formy násilia, sa chceli o tejto téme dozvedieť viac a tak aktívne počúvali a pýtali sa na rôzne veci. Podarilo sa nám vytvoriť spoločný názor, že násilie by nemalo byť akceptované a nemali by sme byť voči nemu ľahostajný. Splnenie tohto cieľa sme si dokázali tím, že sme ich opätovne vyzvali k tomu aby sa na osi X a Y postavili k bodom, ktoré označujú akceptáciu/ľahostajnosť voči násiliu alebo neakceptáciu násilia. Tento krát vznikla pri bode Y omnoho väčšia tlačenica.
Vďaka záujmu a dostatku čase sme diskutovali aj o partnerských vzťahoch či látkových a nelátkových závislostiach. Veríme, že sa so študentmi ešte stretneme a opäť z toho vznikne príjemná diskusia.
