Sexuálne obťažovanie zahŕňa akékoľvek nežiadúce a nechcené sexuálne návrhy, žiadosti o sexuálne služby a iný verbálny alebo fyzický kontakt sexuálnej povahy. Kľúčovou súčasťou definície je slovo „nežiadúce”. Následkom je narušenie dôstojnosti osoby. Väčšinou vytvára zastrašujúce, ponižujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie. Sexuálne obťažovanie môže mať rôzne podoby. Zahŕňa fyzické násilie i jemnejšie formy násilia ako donucovanie – nútenie robiť niečo proti svojej vôli.
Môže sa vyskytnúť na akomkoľvek verejnom mieste, ako aj v súkromí. Páchatelia môžu byť zamestnávatelia, kolegovia v práci, klienti, zákazníci, cudzinci, príbuzní, priatelia či partia ľudí. Neexistuje žiaden všeobecný profil osoby, ktorá sexuálne obťažuje.
Túto situáciu nemusí osoba trpieť a prispôsobovať sa jej pretože riešenia na ňu existujú. Nie len tieto tipy môžu pomôcť ale sexuálne obťažovanie rieši napríklad aj polícia na ktorú sa môže človek obrátiť.
ZDROJ:
Orgazmus by sme mohli charakterizovať ako intenzívny pocit a potešenie či vybitie erotického napätia pri sexuálnom vyvrcholení. 🤓Častokrát ho považujeme aj za vrchol sexuálnej aktivity. Dôvod rozdielu v orgazme môže byť evolučný. 🌍 Ženy majú vraj väčšiu telesnú nespokojnosť ako muži a viac to zasahuje do ich sexuálneho života a to môže mať vplyv na sexuálne uspokojenie a schopnosť orgazmu.
ZDROJ: interez.sk
Je bežné, že každý deň medzi sebou komunikujeme verbálnou (slovnou)komunikáciou 🗣.Vedel si však, že existuje aj empatická komunikácia? Ak áno, vieš ju efektívne využívať?🤔
Dr. Béla Buda (psychiater a psychológ)charakterizuje empatiu ako: „schopnosť pomocou ktorej sa osobnosť v rámci komunikácie s druhým človekom vie vžiť do jeho duševného stavu.” Empatická komunikácia súvisí so schopnosťou počúvať. Je potrebné, aby ten, ktorý počúva, bol zameraný a sústredený na pochopenie druhého človeka, aby mohol počúvať a prijať toho druhého.
Hlavným nástrojom pochopenia a vcítenia je to, že prostredníctvom empatie sa vo vlastnej osobnosti vybavujú pocity a rozličné napätia toho druhého.
Empatické počúvanie sa skladá zo štyroch fáz. V prvej fáze ide o napodobňovanie obsahu. V tejto fáze vyjadrujeme to, že počúvame a chápeme, udržujeme kontakt, súhlasne prikyvujeme hlavou. V druhej fáze parafrázujeme obsah. Povedaný obsah zopakujeme inými slovami. Takto vyjadrujeme svoju sústredenosť na problém druhého. Pri tretej fáze si uvedomujeme pocity druhého. Nevnímame len to, čo hovoriaci hovorí, ale snažíme sa vnímať aj to, čo pri tom cíti. V poslednej štvrtej fáze pomenúvame a interpretujeme obsah a pocity druhého.
Postupnými krokmi empatického počúvania pomáhame druhému vyznať sa v jeho vlastných myšlienkach a pocitoch.
Vďaka takémuto vnímaniu komunikácie prinášame do života iných ľudí veľmi veľa pozitívneho☀️. Vzbudzujeme v ľuďoch pocit istoty a bezpečia, poskytujeme citovú pomoc, poskytujeme pocit spoluúčasti, vytvárame podmienky pre efektívny rozhovor a vzbudzujeme pocit chápajúcej atmosféry.
Pri empatickej komunikácii väčšinou prejavujeme záujem o ľudí. Pokúšame sa prísť na to, ako sa v danom momente cítia. Schopnosť ukázať človeku, že je na tomto svete ešte vždy žiadaný a vítaný, je tým najvyšším stupňom empatie😇.
Skutočná empatia spočíva v ochote urobiť pre niekoho niečo bez toho, aby sme žiadali spätnú väzbu. Tá sa napokon väčšinou dostaví sama v podobe milého slova, dobrého pocitu a skutočných priateľstiev👭.
ZDROJ: eduworld.sk
Účastníkmi šikanovania, sú dve strany – agresor (útočník) a obeť. Nie je udaný počet, koľko osôb stojí na ktorej strane, ale nie je šikana bez agresora a tiež neexistuje šikana bez obete.
Existujú dva typy agresorov, ktoré sa prejavujú v procese šikanovania. Príležitostný agresor, který sa uchýli k šikanovaniu, len keď sa mu to hodí, reaguje impulzívne a neskôr to ľutuje.
Druhý je chronický agresor. Ten sa správa agresívne väčšinu času, odmieta brať zodpovednosť za svoje činy a nemá súcit s obeťami.
Väčšina našich činov má určitý motív, to isté platí aj pre agresora, ktorý môže mať motívy pre šikanu rôzne. Väčšina motívov v príspevku vám asi bude jasná no poriadne vysvetlíme mengeleho motív, čo znamená, že sa v agresorovi prebudí bádateľ, ktorý skúša, čo všetko jeho obeť vydrží. A motív prevencie, kedy sa agresor zúčastňuje na šikanovaní zo strachu, aby sa sám nestal obeťou.
Napriek tomu, že agresor si určitý motív nájde, nedáva mu to právo na šikanovanie. Šikanovanie treba oznámiť a riešiť s niekým kompetentným, ako sú napríklad učitelia, rodičia či starší súrodenci.
ZDROJ: slovenskypacient.sk
6 gramov soli je približne 1 čajová lyzička. 🥄 Túto dennú dávku by sme nemali prekračovať. Aj keď svoje jedlo veľmi nesolíte je možné, že soli máte viac než je potrebné. Väčšina soli ktorú príjmeme počas dňa sa nachádza v potravinách, ktoré si kupujeme, ako sú cerálie, polievky, chleby alebo omáčky. Vysoký príjem soli môže spôsobiť najmä vysoký krvný tlak, žalúdočné problémy a choroby, ktoré postihujú naše obličky. 😨 Koľko soli sa nachádza v potravinách, čo si kupujeme by sme mali nájsť na zadnej strane každého obalu. Treba si dávať pozor na veľmi presolené jedlá a v akom množstve si svoje jedlo dochucujeme.
ZDROJ: nhs.uk
O tom odkiaľ a ako sa syfilis rozšíril do celého sveta existuje niekoľko teórii. Najpravdepodobnejšia a najznámejšia teória hovorí o tom, že syfilis priniesli do Európy Kolumbovi námorníci z Ameriky v roku 1492.
Táto teória je podporovaná práve kvôli prvým hláseným ohniskám medzi francúzskymi jednotkami v Európe počas Neapolskej vojny v roku 1495. Okrem toho existujú aj dôkazy, potvrdené prostredníctvom datovania uhlíka a vyšetrením kostnej patológie, ktoré naznačujú, že syfilis sa v Novom svete (Amerike) už v čase Kolumbovho príchodu nachádzal. Naopak dôkazy o prítomnosti syfilisu v Európe neboli do 15. storočia žiadne. Zmienka o takejto chorobe nebola dokonca ani v starodávnych čínskych spisoch, takže aj ázijský pôvod tejto choroby je vylúčený.
Prívlastok syfilisu „francúzska choroba“ bol najmä výsledkom hry o vinu, ktorú iniciovali Taliani. Z Francúzka a okolitých krajín sa syfilis rýchlo rozšíril po celej Európe. Táto choroba ovplyvňovala úplne všetkých od dolnej po najvyššiu priečku spoločnosti vrátane kňazov, kardinálov a dokonca aj pápeža. Keďže syfilis bol po celé stáročia označovaný ako dôsledok rúhania sa a hriechov, s postihnutými osobami sa zaobchádzalo veľmi neúctivo a zle.
Krátko po vyššie spomínanom prvom ohnisku choroby (v roku 1495) sa choroba rozšírila do krajín vrátane Indie, Číny a Japonska. Avšak je zaujímavé, že syfilis už vtedy akoby postupoval rýchlejšie a viedol k závažnejšej chorobnosti a úmrtnosti v porovnaní s formou choroby, ktorá bola dokumentovaná od 16. storočia. Táto menej závažná a pomaly postupujúca forma syfilisu, akú poznáme dnes sa stala jednou z takzvaných najbežnejších pohlavných chorôb na svete.
ZDROJ: asm.org
