Empatia je vnímaná ako pozitívna vlastnosť, vďaka ktorej sa človek dokáže vcítiť do pocitov druhého človeka a snaží sa im porozumieť. Okolo druhého roku života ju začíname prejavovať a to napríklad tak, že nechceme, aby naši blízki boli smutní. Medzi tretím a štvrtým rokom začíname vnímať city druhých a okolo piateho roku sme schopní prejavovať súcit 
Ak sa však rozvoju empatie nevenujeme, začíname sa prejavovať čoraz ľahostajnejšie. Myslíme hlavne na seba, na vlastné zisky a vlastné pohodlie. Viaceré výskumy potvrdili, že za posledných 20 rokov sa schopnosť empatie znížila
Byť empatický je dôležité v pracovnom aj súkromnom živote a empatický ľudia sú všeobecne považovaní za obľúbenejších. Prinášame vám pár tipov, ako ju rozvíjať a pracovať na nej
Najbežnejšou formou násilia páchaného na ženách je týranie ich intímnymi partnermi. Prieskumy ukázali, že na Slovensku zažije každá štvrtá žena násilie zo strany svojho manžela, alebo partnera aspoň raz počas svojho života. Nezatvárajme pred týmto problémom oči a pomôžme ženám, ktoré trpia daným problémom. Existuje mnoho liniek pre ženy zažívajuce násilie, napr.:
Bezplatná nonostop linka:0800 212 212
Aliancia žien Slovenska: 0903 519 550
Centrum nádej: 02/6224 7877
A mnoho dalších…
ZDROJ:
APEKT.SK
Syndrómu can je syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa. Ide o úmyselne zlé zaobchádzanie, ktoré spôsobujú rodičia, blízki či príbuzní. Toto zaobchádzanie má závažné dôsledky v duševnom a telesnom vývoji dieťaťa.
Zaraďujeme tu:
telesné týranie: obsahuje úmyselné fyzické ubližovanie dieťaťu dokonca aj nezabránenie ublíženiu
sexuálne zneužívanie
psychické a emocionálne týranie: kritizovanie, zosmiešňovanie, zavrhovanie, opakované ponižovanie.
zanedbávanie v oblasti výchovy a vzdelávania, v zdravotnej starostlivosti
Častejšie sa vyskytuje u detí s fyzickým alebo psychickým postihnutím, pri neplnoletých deťoch a veľmi mladých rodinách. V európe je asi 4–5 % detí týraných a zneužívaných. V Čechách a na Slovensku sa vyskytuje 1 – 2 % týraných alebo zneužívaných detí, ktorým sa poškodzuje duševný a telesný vývoj.
Syndróm vo všetkých svojich formách silne negatívne ovplyvňuje zdravý vývin dieťaťa. Jeho dôsledkom môžu byť poruchy správania, pocit menejcennosti, poruchy spánku, sebadeštruktívne sklony či neprimeraný vzťah k vlastným potomkom.
Zneužívanie a týranie detí je na Slovensku trestný čin preto sa pri akomkoľvek podozrení treba obrátiť na odborníkov.
Napríklad:
Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch
detstvobeznasilia@employment.gov.sk
Linka detskej istoty: tel. 116 111 (nonstop)
ZDROJ:
Ako predísť DEPKE
Hoci si výskyt depiek a depresií väčšina spája s obdobím jesene a zimy, mnohých trápia zlé pocity a myšlienky aj počas teplých letných dní.
Depresia je, narozdiel od depky (ktorá je krátkodobý stav smutnej nálady), závažné duševné ochorenie a nie je ľahké bojovať proti nej iba s vlastnou pomocou, a preto je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.
S depkou si ale často vieme poradiť sami, alebo s pomocou priateľov a rôznych aktivít.
ZDROJ:
DUSEVNEZDRAVIE.SK – Depresia – hovorme o nej
ZDRAVIE.PLUSKA.SK – Nezamieňajte si depresiu s depkou
PSYCHOWEB.SK – Depresia alebo depka – ako ich rozlíšiť?
Dnes sme si pre vás pripravili zaujímavosti o menštruácii. Vedeli ste, že prehistorické ženy mali menštruáciu iba 50- krát za život? Je to zásadný rozdiel oproti dnešným ženám, ktoré zažijú menštruáciu 9-násobne častejšie. Pravdepodobne je to spojené so zmenou životného štýlu a stravovania.
Dalším zaujímavým faktom je napríklad to, že priemerná žena strávi menštruovaním až 3500 dní svojho života a použije vyše 11000 tampónov.
ZDROJ:
HELPINGWOMENPERIOD.ORG – 7 Amazing Facts About Periods That Everyone Needs To Know
Mnoho dospelých porovnáva vlastný spánkový režim s tým, ktorý by podľa nich mali mať aj adolescenti.
Telo tínedžerov sa naozaj správa inak, ako telo dospelých. Príkladom toho je aj to, že produkcia melatonínu, hormónu, ktorý je potrebný pre pocit únavy a zaspatie, u nich začína neskôr ako u väčšiny dospelých. Práve to je dôvod, prečo tínedžeri zaspávajú a aj vstávajú prirodzene neskôr.
Vyvíjajúci sa organizmus u mladých ľudí potrebuje priemerne 8 – 10 hodín spánku každý deň.Problém je v tom, že ak tínedžeri prirodzene zaspávajú neskôr (poväčšine až okolo polnoci), a vyučovanie v školách sa začína skoro ráno, ledva majú možnosť na šesť- prípadne sedemhodinový spánok.
Hoci sa zdá, že tých pár hodín nehrá žiadnu rolu, opak je pravdou. Pokiaľ takýto spánkový režim pretrváva niekoľko týždňov, vytvorí sa citeľný spánkový deficit. Taký, ktorý významne ovplyvní výkon dospievajúcich v každej oblasti.
ZDROJ:
UNIBA.SK – Toto by ste mali vedieť o spánku
