Každým rokom deň po sviatku zamilovaných „oslavuje“ aj tá druhá strana, a to tí opustení. Ale tento deň nie je veľmi dôvod na oslavu.
Sami určite viete, že byť sám nie je veľmi príjemné. Samozrejme, občas každý potrebuje chvíľku sám pre seba, ale čo s tými, čo takéto chvíle majú vždy? Byť akoby uzavretý v miestnosti, kde nič nie je a nemôžete z nej odísť a nikto ani neprichádza. Nemáte komu povedať, ako sa cítite, čo vás trápi alebo naopak potešilo.
No tak si vezmime človeka, ktorý vníma okolie iba cez okná a človeka, ktorý v tom okolí žije s ostatnými. Obidvaja vnímajú tento svet úplne inak. Ten opustený ho poväčšine vníma ako ďalšiu prázdnu miestnosť, aj keď ľudia tam sú. Tento pohľad nie je veľmi realistický. Ten druhý v tom svete žije, zabáva sa a spoznáva veľa nového. Z toho vyplýva, že ten čo je sám, má výrazný odklon vnímania oproti tomu zdravému človeku a takto sa zároveň definuje aj duševná porucha.
Pod pojmom duševná porucha si veľa ľudí predstaví človeka, ktorý je na psychiatrii a nevie čo so sebou. Avšak, nie vždy to takto musí byť. Napríklad človek s depresiou nemusí byť stále smutný, zamračený či mať nejaké samovražedné sklony. Niekedy môže navonok pôsobiť ako každý iný. Ale niektoré hlavné znaky si treba všímať. Patria sem napríklad depresívna nálada, chorý má spomalené myslenie až nejaké depresívne obsahy v myslení a celkovo je spomalený a pôsobí unavene. Depresia nie je žiadna málo rozšírená choroba. Každý rok ochorie na ňu až 5% obyvateľstva nezávisle na veku. Dá sa vyliečiť psychoterapiami a antidepresívami, ale hlavnou časťou pri liečbe je láskavý a trpezlivý prístup blízkych a NENECHAŤ HO OSAMOTE.
Ľudia takto chorí sa často aj sebapoškodzujú. Je to vlastne vyjadrenie psychickej bolesti pomocou bolesti fyzickej. Je to akési volanie o pomoc, ktorú si však veľa ľudí ani nevšimne, keďže ten, ktorý si ubližuje, to zakrýva. Po tom čo si dotyčný ublíži, cíti sa šťastnejší a uvoľnenejší, aj keď v konečnom dôsledku je stále opustený a smutný.
Depresia ako aj sebapoškodzovanie sú naozaj vážne poruchy, ktoré veľa krát dokážu človeka priviesť až k smrti. A preto, ak nechceme, aby naši najbližší sa cítili osamelí, začnime byť viac pozorní a dajme im najavo, ako veľmi nám na nich záleží a hlavne nikdy ich nenechajme mať pocit, že sú na tomto svete sami.
Napísala: Zuzana Zajaková
