Naše nemocnice majú v týchto časoch o to menšie zásoby krvi, a preto je viac ako inokedy vhodné predstaviť pár dôvodov, prečo by si mal zvážiť ísť darovať krv aj ty. Na stránkach hematologicko-transfuziologických oddelení nemocníc nájdeš všetky pokyny, ako aj informácie o tom, ako je to s darovaním po prekonaní covidu. Ak sa rozhodneš darovať, tak vedz, že interval darovania je pre mužov každé 3 mesiace a pre ženy každé 4 mesiace. Celý proces darovania krvi trvá, od registrácie až po odchod domov, približne hodinu a samotný odber len 5 – 15 minút, počas ktorých daruje darca 450 ml krvi. A vieš, že možno práve tvoja krv môže niekomu zachrániť život?
ZDROJ:
HEMATOLOGICKO – TRANFÚZNE ODDELENIE SNV
Ranná erekcia nie je taká poetická, ako to znie. Nazýva sa taktiež nočná tumescencia penisu, stále však nie je jasné, prečo sa to stane. Jedna teória však hovorí, že by mohla pomôcť zabrániť pomočeniu postele takže erekcia zastavuje/spomaluje močenie.
ZDROJ:
medicalnewstoday.com- 10 things you didn’t know about the penis
Na to aby sme zodpovedali túto otázku je potrebné najskôr vedieť, ako úzkosti vznikajú. Úzkostné poruchy sú spôsobené kombináciou biologických, psychologických a environmentálnych faktorov. Ide o zmeny v chémii mozgu – kolísanie hladiny serotonínu (látky, ktorá prenáša emočné informácie medzi mozgovými bunkami). Ľudia, ktorí vyrastali s úzkostnými alebo výbušnými rodičmi, sa môžu naučiť vnímať svet ako nekontrolovateľné a nebezpečné miesto. Spúšťačom poruchy býva často zvýšený stres. Odborníci sa zhodujú v tom, že stres je len „spúšťačom“ a samotnú úzkosť nespôsobuje.
Ako liečiť úzkosť ? – Neexistuje len jedna správna metóda liečby. Najúspešnejšie liečebné postupy zahŕňajú kombináciu liekov a psychoterapie.
Kedy zistíme, že treba vyhľadať odbornú pomoc? – Problém nastáva, ak sa začneme v bežnom živote správať neslobodne: určitým situáciám, činnostiam alebo miestam sa vyhýbame a kvôli tomu sa postupne dostávame do izolácie. Niektoré úzkostné poruchy nás navyše nútia opakovane robiť nejaké činnosti, ktoré sa stávajú rituálmi. Typicky napríklad nutkavé umývanie rúk, upratovanie, čistenie, kontrolovanie vecí či vykonaných aktivít (vypnutie sporáka) a mnoho ďalších. Ďalším varovným signálom, že je potrebná odborná pomoc, sú nepríjemné telesné pocity, ako je napríklad búšenie srdca, potenie, zvieravý pocit v hrdle či žalúdku, nevoľnosť, mravčenie v končatinách a pod., ktoré úzkosť sprevádzajú. Neliečená úzkostná porucha bohužiaľ sama nevymizne, naopak má tendenciu sa zhoršovať.
Takže odpoveď na otázku znie ÁNO, úzkosti treba riešiť, inak sa môžu prevŕbiť do iných duševných chorôb.
ZDROJ:
Starostlivosť o kone je tiež formou terapie a samotné jazdenie má význam pri pacientoch s poruchami pohybového systému. Prispôsobovaním sa pohybu chrbta koňa sa upravuje držanie tela pacienta a svalová nerovnováha. Hipoterapia sa najčastejšie využíva u pacientov s detskou mozgovou obrnou, sklerózou multiplex či psychickými problémami.
ZDROJ:
KOSICEDNES.SK- zvieratá pozitívne ovplyvňujú telesné aj duševné zdravie
Prečo sa káva a čaj považujú za drogy?
Káva a čaj sú bežným spoločníkom na každý deň. Veľa ľudí si bez nich nevie predstaviť deň. To z nich robí 2 najkonzumovanejšie nápoje na svete. Na Slovensku si kávu denne vychutnajú ¾ ľudí a až 60% Slovákov vypije 15 šálok týždenne. No vieš o tom, že káva a čaj dokážu byť návykovými?
Káva, podobne ako čaj, obsahuje kofeín. Káva v priemere na 200 ml obsahuje 120 mg kofeínu a čaj 50 mg. Pre porovnanie Coca-Cola obsahuje 18 mg a energetický nápoj Monster obsahuje 64 mg kofeínu.
Kofeín je stimulant centrálnej nervovej sústavy a veľmi rozšírená droga. Ovplyvňuje náš spánok, zvyšuje krvný tlak, vylučovanie moču a používa sa na zlepšenie výkonu. Pri konzumácii 1 – 1,5 g kofeínu denne dochádza k kofeinizmu – nadmerné prijímanie kofeínu. Prejavuje sa nespavosťou, úzkosťou a nervozitou. Vyššie dávky spôsobujú predávkovanie – kofeínovú intoxikáciu. Prejavuje sa podobne ako pri predávkovaní inými stimulačnými drogami – nepokojom, úzkosťami, nespavosťou, poruchami tráviaceho traktu, zášklbmi svalov, nepravidelným a zvýšeným tlkotom srdca. Smrteľná dávka je 150 – 200 mg kofeínu na 1 kg našej hmotnosti (t.j. 75 – 100 šálok kávy pre 70 kg človeka).
Kofeín môžeme nájsť v semenách kávovníka, čajovníkových listoch, semenách koly či v kakových bôboch. To vysvetľuje, prečo káva a čaj, ale aj kola a čokoláda, sú návykové.
ZDROJ :
