Určite teraz píšem za všetkých peerka(ka)čov keď skonštatujem, že na tento víkend sme sa tešili naozaj veľmi dlho. Tento rok je celý taký iný a do veľkej miery ovplyvnil aj činnosť nášho združenia. Mnoho našich obvyklých akcií, výcvik a besied bolo zrušených a my sme nemali možnosť tráviť spolu čas inak, ako online. Tak hneď ako to bolo možné, využili sme príležitosť a vyrazili smer Liptovský Mikuláš. Zvolili sme si na to krásny septembrový víkend a teambuilding mohol začať. Plán bol jasný – poriadne si to užiť!
Príchod na ubytovanie bol vo štvrtok večer, takže tento deň sme strávili zoznámením s prostredím a príjemných večerom pri grille. Grády to nabralo až v piatok ráno. Keďže sme boli v prostredí nám málo známom, bol by hriech nespoznať ho. Zvolili sme si destináciu a vyrazili. „Mierne“ sme si zmenili trasu a po troch hodinkách chôdze cez nádhernú liptovskú prírodu, po stretnutí pravých salašníckych psov, sme dorazili k nášmu cieľu, ktorým bol Bobrovecký vodopád. Tam sme sa príjemne osviežili, pobláznili vo vode ako malé deti a vydali sa na cestu naspäť. Neobišli sme ani pravé liptovské halušky, ktoré nám zahnali hlad na obed(o)večeru. Potrebovali sme mnoho síl na večerné prekvapenie, o ktorom ani niektorí z nás netušili. Za prekvapením sa nemohlo ukrývať nič iné LASER GAME. Tam sme sa vybláznili v troch hrách boja v sprievode hudby Roba Kazika. Poznáte lepší program na piatkový večer? My teda nie. Do postelí sme popadali ako také hrušky, vedeli sme, že najväčší ťahák víkendu nás ešte len čaká.
Tým bola sobotňajšia návšteva divokej rieky v Liptovskom Mikuláši, kde sme dostali zabrať na raftoch. Inštruktori sa s nami nemaznali a silu divokej rieky a raftingu nám predviedli v plnej sile. Nikto z nás neodišiel bez toho, aby nespadol z raftu do vody alebo si to neužil. S poriadným adrenalínom v krvi a fantastickým zážitkom sme si dali spoločný obed a dezert a na ubytku sme zaspali akoby nám za to platili.
Večer sme strávili pri grile, s gitarou v ruke, nekonečnými rozhovormi, smiechom a dobrou náladou. Teambuiding zbehol rýchlo. Tak to predsa býva že chvíle, kedy nám len najlepšejšie zbehnú ako voda. Ale spomienky sa nám nevymažú.
