Vieš, čo NIE JE ŠIKANA? 
Výmena názorov či to, že si s niekym nesadneme
je v živote ľudská a prirodzená vec. 
No ak máš pocit, že to, čo prežívaš ty alebo tvoj blízky predsa len šikana je, neváhaj sa obrátiť na niekoho komu dôveruješ, odbornú pomoc či linku dôvery
ZDROJ: čo nie je šikana
Matematická teória popisujúca epidemiológiu STI
Epidémia je dynamický proces, ktorý sa rozdeľuje na niekoľko fáz:
fáza I: obdobie rastu, v ktorom dochádza k invázii do hostiteľskej populácie;
fáza II: infekcia je v tejto fáze pretrvávajúca a nekontrolovaná;
fáza III: fáza poklesu, keď sa infekcia dostáva pod kontrolu;
fáza IV: endemická fáza – ustálený stav, infekcia je plne kontrolovaná;
fáza V: možná eliminácia.
Na to, aby sa infekcia mohla dať kontrolovať, treba poznať isté parametre. Hlavným parametrom je základné reprodukčné číslo R0 (0 označuje počiatok), ktoré v prípade STI meria potenciál šírenia infekcie a je definované ako počet nových infekcií spôsobených v priemere, od kedy sa infekcia vyskytne v náchylnej časti populácie. V skutočnej hodnote reprodukčného čísla sú zahrnuté všetky podrobnosti o sieti sexuálnych partnerov a zložitosti infekčnej biológie. Je určené teda tromi hlavnými zložkami, a to: trvaním infekčnosti, štruktúrou kontaktov a pravdepodobnosťou prenosu v prípade kontaktu. Ako sa infekcia šíri, populácia už nie je úplne náchylná, takže prestáva dochádzať k prenosu, pretože daní jedinci sú už infikovaní alebo imúnni. Takto sa reprodukčné číslo znižuje na efektívne reprodukčné číslo, Rt. Pravdepodobnosť pretrvávania alebo rozšírenia infekcie (p) v priebehu nasledujúcej generácie je daná vzorcom podľa teórie, že ak je v populácii jedna infekcia, pravdepodobnosť zmiznutia infekcie (pravdepodobnosť vyliečenia alebo úmrtia hostiteľa) je nepriamo úmerná s pravdepodobnosťou, že sa vytvorí nová infekcia.
Vo vzorci n= počet infekcií a Rt = R0 , ak v populácii neexistuje imunita alebo predchádzajúce infekcie.
Cieľ je však eliminovať infekciu. Eliminácia sa dá chápať ako lokálne odstránenie infekcie. Globálna eliminácia infekcie nebýva hneď možná (v prípade absencie možnosti vakcinácie). Avšak s predĺžením obdobia eliminácie a súčasne s klesajúcou prítomnosťou imunity sa potom zvyšuje riziko opätovnej invázie. Aby sa zabránilo tomuto zvyšujúcemu sa riziku, pri eliminácii je potrebné zlepšiť aj prevenciu.
ZDROJ: HIV
Nemáš svoj deň či máš zlú náladu? Skús týchto 28 činností, ktoré ti ich môžu pomôcť zlepšiť 
Či už si šetríš na výlet, chceš si vytvoriť finančnú rezervu alebo by si si rád/a niečo kúpil/a, týchto pár základných tipov ti k tomu môže pomôcť! 
Snívanie odjakživa fascinovalo ľudí aj vedcov, ktorí ho skúmali. Sny z časti odrážajú naše túžby, pocity, potreby a emócie, no dodnes sa nevie presne, prečo naše telo máva sny, keď má v noci oddychovať. Avšak po všetkých týchto rokoch prišli vedci s niekoľkými teóriami.
Výskum snov sa datuje do začiatku 20. storočia, kde ako prvý s teóriou o snoch prišiel Sigmund Freud, ktorého teória sa zakladala na tom, že sny nám pomáhajú spracovávať zážitky, ktoré sa dejú, keď ešte bdieme. Tejto teórie sa chytilo množstvo vedcov a začali ju skúmať podľa jeho postrehov.
Jedným z najprelomovejších experimentov v snení, ktorý sa opakoval každých niekoľko rokov bol ten, v ktorom si pozvali do výskumu 20 študentov, ktorí si väčšinou po prebudení pamätali ich sny. Mali za úlohu viesť si denník po dobu desiatich dní, do ktorého zapisovali, aké pocity ten deň zažívali a aké aktivity robili počas celého dňa. Taktiež si zapisovali, aké silné boli ich emócie a na konci každého dňa ich ohodnotiť na škále od 1 po 10. Po desiatich dňoch zapisovania študenti strávili noc v laboratóriu. Boli pripojení na prístroje, ktoré zaznamenávali cez noc ich mozgovú aktivitu a pohyby očí pod viečkami. Keď prístroje zachytili aktivitu, nechali vedci účastníka spať desať minút a po nich ho zobudili a vypytovali sa ho na jeho sny (čo sa mu snívalo, aké mal pocity atď.). Po tomto vedci porovnali ich výpovede so zápismi v denníkoch. Po dlhom porovnávaní vedci prišli na to, že tam naozaj existuje nejaké spojenie. Čím intenzívnejšie zážitky a emócie pociťovali cez deň, tým „divšie“ mali sny. Dokonca naozaj našli medzi reálnym svetom a snami spojenie – väčšinou sa sny odrážali od vecí, ktoré ľudia cez deň videli alebo robili a mozog ich trochu pomenil, stalo sa len veľmi málo, aby sa im snívalo niečo, čo nevideli alebo sa nestalo. To znamená, že mozog počas spánku a snenia spracúva emócie, ktoré sme cez deň zažili.
Aby sme si to zhrnuli – snívame preto, aby mozog spracoval a „zrecykloval“ informácie a zlé či dobré emócie, ktoré sme v poslednej dobe zažili a vytriedil ich. V dnešnej dobe už prišli odborníci aj na cesty ako si privolať lucidné snenie – sny, ktoré ovládate v dôsledku toho, že vy spíte no vaše vedomie nie. Má to nejaké riziká (môžete si privodiť spánkovú paralýzu), takže sa to neodporúča praktikovať, ak s tým nemáte skúsenosti.
ZDROJ: snívanie
sny
prečo snívame
